V sobotu 11. novembra uplynie 105. výročie od uzatvorenia prímeria medzi
Nemeckom a dohodovými štátmi, čím sa oficiálne ukončila prvá svetová
vojna (1914-1918).
"Rokovania o miery sa vo vagóne pri Compiégne začali už 8. novembra.
Počas nich 9. novembra abdikoval nemecký cisár Wilhelm II. a Nemecko sa
stalo republikou na čele s kancelárom Friedrichom Ebertom. Nakoniec bolo
prímerie medzi Nemeckom a dohodovými štátmi (Británia, Francúzsko,
Rusko, neskôr sa pripojilo Taliansko a USA) platné od 11. hodiny
parížskeho času toho istého dňa. Podmienky prímeria zodpovedali
kapitulácii: zrušenie Brestlitovskej zmluvy, evakuácia všetkých
okupovaných území a odovzdanie obrovského množstva vojenského materiálu a
dopravných prostriedkov," vysvetlila pre TASR vedecká pracovníčka Vojenského historického ústavu (VHÚ) Jana Zaťková.
Uzatvorenie prímeria bolo očakávanou udalosťou. Na jeseň 1918 sa Nemecko
a jeho spojenci nachádzali na pokraji zrútenia. Vplyvom vojenských
porážok a zlej hospodárskej situácie sa vzbury a povstania šírili medzi
vojakmi i civilmi. Nemecko postupne zostalo na vedenie vojny samé.
"Dňa 29. septembra Spojenci obsadili Sofiu a Bulharsko uzatvorilo
prímerie, 31. októbra kapitulovala Osmanská ríša. Posledný
rakúsko-uhorský panovník Karol II. sa pokúsil zachrániť rúcajúcu sa
monarchiu a 16. októbra 1918 vyhlásil federalizáciu monarchie. Ani tento
akt však jej rozpadu na národnostné štáty už nezabránil. Pod vplyvom
udalostí bola 28. októbra vyhlásená samostatná republika Čechov a
Slovákov a osamostatňovať sa začali aj jej ostatné časti. V maďarskej
časti Uhorska bola na krátky čas vymenovaná uhorská vláda Mihálya
Károlyiho," povedala ďalej historička.
Začiatkom novembra zástupcovia Rakúsko-Uhorska podpísali pri Padove
prímerie. Nasledoval rozpad monarchie a vznik samostatnej Rakúskej
republiky a Maďarskej ľudovej republiky. V samotnom Nemecku došlo 3.
novembra k vzbure, ktorá prerástla do revolúcie. Za týchto okolností už
Nemecko nebolo schopné čeliť postupu dohodových vojsk.
"Poverenie viesť nemeckú delegáciu a vyjednať prímerie však nedostali
vojenskí predstavitelia štátu, ale touto úlohou bol poverený politik
katolíckej strany Matthias Erzberger. Na čele delegácie spojencov stál
ich najvyšší vojenský predstaviteľ - francúzsky maršal Ferdinand Foch," uviedla Zaťková.
Prvá svetová vojna sa skončila. Jej bilancia bola desivá. Vo vojne
zomrelo okolo 8 až 10 miliónov vojakov, zranených alebo trvale
zmrzačených bolo okolo 20 miliónov. O život prišlo i mnoho civilistov v
dôsledku podvýživy, chorôb, genocídy či bombardovania.
Na európskom kontinente zanikli 3 veľké monarchie - Rakúsko-Uhorsko,
Nemecko a Rusko. Ich obyvatelia sa museli vyrovnať s chaosom ktorý
sprevádzal vznik nových štátov na ich troskách ako aj s návratom tisícov
vojakov, ranených a zajatcov. Časť územia Francúzska a Belgicka ako aj
ich hospodárstvo a priemysel bola zničená vojnovými udalosťami. Toto
všetko prispelo k tvrdým podmienkam mierovej zmluvy s Nemeckom.
Versaillská mierová zmluva bola uzatvorená 28. júna 1919 a vstúpila do
platnosti 10. januára 1920.
"V Nemecku text zmluvy vyvolal veľké pobúrenie. Podľa bodu 231 bolo
Nemecko zodpovedné za škody a utrpenie vyvolané jeho agresiou. Nemecko
prišlo o časti svojho územia a predovšetkým Francúzsko a Belgicko volali
po tvrdých hospodárskych a peňažných reparáciách, ktoré mali nahradiť
ich straty. Stanovené boli nakoniec vecné reparácie – teda množstvo
surovín, tovarov či koní, ktoré malo Nemecko odovzdať. Peňažné reparácie
boli vypočítané dodatočne a v roku 1921 po nemeckých protestoch nad
premrštenými sumami bola stanovená ich výška na 132 miliárd zlatých
mariek," dodala Zaťková.
Ukončenie 1. svetovej vojny sa síce udialo pred 105 rokmi, tento deň si
svet pripomína dodnes. V krajinách Commonwealthu pod oficiálnym názvom
Remembrance Day (Deň pamäti), v USA ako Veterans Day (Deň veteránov), vo
Francúzsku a Belgicku ako Jour de l’Armistice (Deň prímeria), v
Holandsku ako Wapenstilstandsdag (Deň prímeria).
"Symbolom tohto dňa sa stal kvet červeného maku, ktorý kvitol medzi
hrobmi na flanderských (flámskych) poliach a v roku 1915 sa stal
inšpiráciou pre báseň In Flanders Fields kanadského vojenského lekára
Johna McCraea. Tradície nosenia červeného maku sa John McCrae nedožil,
zomrel 28. januára 1918. Jeho báseň sa však stala inšpiráciou pre kvet
červeného maku ako symbolu spomienky na vojnové hrôzy," dodala pre TASR vedecká pracovníčka VHÚ.